Poklady sveta

Leopard škvrnitý (Panthera pardus) je mäsožravý cicavec z čeľade mačkovitých šeliem. Je to samotár. Telo je dlhé 0,9-1,9m, chvost má dĺžku 60-110cm a hmotnosť je 37-90kg. Má okrúhlu tvár, pomerne krátky ňufák ale širokú papuľu, ktorá je vybavená mocnými čeľustnými svalmi, ktoré umožňujú zahryznúť sa do koristi, usmrtiť ju a roztrhať. Dlhé očné zuby slúžia na zabodnutie a uchopenie potravy. Vysko vyvinuté trháky(premenené stoličky a črenovce) sú na rozrezanie kostí a šliach. Na prednej nohe má 5 prstov, na zadnej nohe 4 prsty. Každý prst má zahnutý zaťahovateľný pazúr na držanie koristi.Za normálnych okolností sú pazúry zatiahnuté, aby sa neotupovali. V prípade potreby, napr. pri lezení po strome, sa vyťahujú podobným spôsobom ako vyskakovací nožík. Lysé vankúšiky na chodidlách sú obkolesené srsťou, vďaka čomu je pohyb tichý. Plecia a predné nohy sú tiež silne svalnaté. Telo mu pokrýva srsť s rozetami s tmavým stredom a na spodnej strane tela má svetlo sfarbený podklad. Na hlave a nohách má zreteľné čierne škvrny.
Má veľmi dobre vyvinuté zmysly.Veľké dopredu nasmerované oči im umožňujú presne odhadovať vzdialenosti.Uši sú veľké, pohyblivé a lievikovitého tvaru, takže dobre zachytávajú zvuky koristi. Dlhé tvrdé a veľmi citlivé fúzy pomáhajú pri love v noci. V ústach na podnebí má čuchový orgán (Jacobsov orgán), ktorý slúži na zisťovanie sexuálnych pachov. Výlučky pachových žliaz z oblasti líc, čela, pod chvostom a medzi pazúrmi poskytujú informácie o veku a pohlaví.
Vyskytuje sa najmä v južnej časti Ázie a v Afrike; v oblastiach tropických lesov, v pohoriach, v púšťach a polopúšťach, taktiež i v stepiach či savanách.
Len máloktorá mačkovitá šelma je vzhľadom a potravnou preferenciou taká variabilná a tak rozsiahlo rozšírená ako leopard škvrnitý. Jeho pestrá strava zahŕňa malé živočíchy, ako sú chrobáky lajniaky, i cicavce s viacnásobne väčšou váhou, ako má sám(napr. antilopy). Leopard je vynikajúci lezec a vďaka nesmiernej sile vytiahne korisť do koruny stromu, kde ju hneď konzumuje alebo si ju ukryje na neskôr. Na hrubých konároch môže nerušene pojedať a odložené mäso je v bezpečí pred hyenami a šakalmi. Leopard býva právom pokladaný za najobratnejšiu veľkú šelmu. Veľká korisť mu vystačí 2 týždne, hoci obyčajne skonzumuje takýto úlovok ya 3 dni, samica s mláďatami ešte skôr. Rodia sa v priemere 2 mláďatá po 90 až 105 dňoch gravidity. Stará sa o ne iba matka. Po 3 mesiacoch ich odstaví, no zostávajú s ňou rok alebo viac, súrodenci sa držia pri sebe aj dlhšie. Leopardy znášajú blízkosť ľudí , lovia len niekoľko kilometrov od veľkých miest. Napriek početným ohrozeniam dobre prosperujú, s výnimkou niekoľkých kriticky ohrozených rás(napr. berberský, arabský, amurský alebo cejlónsky);tj. patria medzi menej ohrozené živočíchy.

Čierny panter
Podobne ako u mnohých mačkovitých šeliem a iných cicavcov, aj u leoparda škvrnitého sa vyskytuje melanizmus.Výsledkom genetickej zmeny (mutácie) je skutočnosť, že koža a srsť obsahujú veľké množstvo tmavého pigmentu-melanínu. Melanické leopardy, známe ako „čierne pantery“, žijú hlavne vo vlhkých hustých pralesoch. Kedysi ich vedci považovali za samostatný druh.
Leopardy v púšťach sú krémovožlté, v trávnatých oblastiach sú tmavožlté.